Je veľa rôznych teórií o tom, z akých zložiek sa skladá inteligencia. Jeden pohľad na inteligenciu je taký, že ide o istú všeobecnú schopnosť riešiť nové problémy (ako sme opísali vyššie), ktorá sa prejavuje v rôznych oblastiach života a ovplyvňuje iné schopnosti (ak je niekto inteligentný, tak je veľmi pravdepodobné, že bude úspešný v rôznych oblastiach života). Iný pohľad na inteligenciu je taký, že ide o súbor viacerých nezávislých schopností, pričom každá sa týka rôznej oblasti (v istom zmysle akoby išlo o viaceré na sebe nezávislé inteligencie, tzn. vysoká úroveň jednej z nich automaticky neznamená vysokú úroveň ostatných):
- Napríklad logicko-matematická inteligencia môže zabezpečiť úspech v mnohých vedeckých odboroch, najmä vo fyzike a v matematike.
- Ľudia s vysokou jazykovou inteligenciou majú talent na čítanie a písanie, sú dobrí v rozprávaní a zapamätávaní si príbehov. Uplatnia sa v literatúre, médiách, politike.
- Ľudia s priestorovou inteligenciou bývajú vynikajúci umelci, maliari, dizajnéri, architekti, šachisti.
- Ďalším takýmto druhom inteligencie ja napríklad hudobná inteligencia, ktorá prináša cit pre rytmus a harmóniu.
- Ľudia s pohybovou inteligenciou sa zas najlepšie učia trénovaním a vynikajú v tanci alebo športoch.
- Inteligencia medziľudských vzťahov sa často nazýva aj emočná či sociálna inteligencia. Mnohí vedci sa domnievajú, že je pre život najdôležitejšia. Ľudia s touto inteligenciou obyčajne bývajú citliví na pocity a nálady iných ľudí, vedia ich interpretovať a reagovať na ne. Ľahko komunikujú. Bývajú vodcami, alebo naopak, ich nasledovníkmi, najlepšie sa učia v spolupráci s inými ľuďmi a radi o veciach diskutujú.
- Ľudia obdarení inteligenciou sebapoznania sa vedia veľmi dobre vyznať vo vlastných emóciách a motiváciách. Inklinujú k filozofii, vede a písaniu.